Na konci mája 2025 som sa po prvýkrát zúčastnila na konferencii Európskeho fóra LGBTI+ kresťanských skupín v meste Turku vo Fínsku. Bol to mimoriadne obohacujúci zážitok, ktorý ma povzdbudil vo viere prostredníctvom mnoho inšpiratívnych rozhovorov a skúseností. Moje dojmy a zážitky vám prinášam v tomto blogu.
6. júna 2025
Na konferenciu do Turku som letela s medzipristátím v Rige, kde sme sa na letisku stretli s Mirom. Po prílete sme sa ubytovali a večer sme strávili oddychom. Nasledujúci deň sme sa zúčastnili na prekonferencii, ktorá sa začala webinárom na tému Queer Pilgrimage (Queer Púť). Program pokračoval duchovným putovaním po okolí, ktoré viedli dve pastorky – sprevádzali nás krátkymi zamysleniami a duchovnými vstupmi počas prechádzky. Bol to skvelý deň, počas ktorého som spoznala mnohých nových ľudí z rôznych krajín a vekových skupín. Napriek našej rôznorodosti som sa hneď cítila prijatá, medzi všetkými som cítila radosť, že sa opäť vidia a pripomenulo mi to pocit spoločenstva.
Prekonferencia pokračovala aj na druhý deň. V rámci nej sa konal ďalší webinár na tému Queer Pilgrimage. Každého účastníka vyzvali, aby si priniesol symbol svojej cesty vierou a sexualitou. Ja som si priniesla mušľu z Camino de Santiago, počas ktorej som stretla svoju frajerku. Tento moment nadobudol ešte silnejší význam počas duchovného vstupu, keď dve pastorky hovorili o ceste Rút a Noemi. Ich slová ma hlboko zasiahli – povzbudili ma a dali mi jasnejšie smerovanie v období veľkých životných zmien, ktoré práve prežívam. Mením krajiny, stretávam nových ľudí a kultúry, ale napriek tomu som medzi týmito ľuďmi, ktorých som poznala len pár hodín, cítila hlboký pokoj a prijatie. Popoludní sa začala oficiálna časť konferencie. Bola to príležitosť zoznámiť sa s líderstvom queer kresťanských organizácií z celého sveta. Počas natáčania vlogov (ktoré si môžete pozrieť na našom SIGNUM YouTube) som náhodou stretla líšku pred hotelom, ktorá tam spala. Večer sme zakončili tradičnou fínskou saunou, ktorá bola výborným uvoľnením pred marketom krajín. Tam sme ponúkali ochutnávku Tatra Tea a predstavovali náš projekt Dúhová stužka.
Tretí deň som začala účasťou na webinári venovanom nenásilnej komunikácii, ktorý priniesol praktické nástroje na budovanie porozumenia a rešpektu v medziľudských vzťahoch. Následne som sa zúčastnila na prezentácii medzinárodného prieskumu RICE Index, ktorý mapuje inkluzívnosť kresťanských cirkví voči LGBTI+ ľuďom. Tento obsah ma osobne povzbudil a inšpiroval aj v mojej vlastnej akademickej ceste v sociológii. Počas dňa som stretla veľa inšpiratívnych ľudí s rôznorodým profesijným a osobným pozadím, ktorých príbehy a skúsenosti ma veľmi obohatili.
Predposledný deň som začala na inšpiratívnej prednáške na tému Female masculinity: religion and socio-political activism (Ženská maskulinita: náboženstvo a socio-politický aktivizmus), ktorá sa zaoberala prepojením rodovej identity, náboženstva a angažovanosti v spoločenskom dianí. Popoludní sme sa spoločne vydali na prehliadku mesta Turku, počas ktorej sme mali možnosť spoznať miestnu atmosféru, históriu a kultúru. Večer vyvrcholil silným duchovným zážitkom – queer bohoslužbou priamo v katedrále v Turku. Počas eucharistie som prežila hlboký duchovný moment. Bol to pre mňa silný okamih uistenia, že som milovaná a prijímaná taká, aká som – a že Boh ma vedie a podporuje na mojej ceste. Stretla som množstvo inšpiratívnych queer kresťanov a kresťaniek starších generácií, ktorí v sebe niesli lásku, radosť a životnú múdrosť aj napriek ťažkým životným príbehom. Ich prítomnosť mi dodala nádej, že queer kresťanstvo má budúcnosť a že aj v pokročilom veku je možné prežívať naplno svoju vieru, identitu v komunite.
Posledný deň sme mali záverečnú ceremóniu a bohoslužbu, po ktorej nasledoval ďalší silný moment – rozhovor s miestnym novinárom. Spolu so mnou tam boli aj staršia Fínka, Estónka, ktorá žije so ženou spolu s deťmi a švédska queer študentka teológie. Mali sme hlboký rozhovor, v ktorom som hovorila o tom, ako to fungovalo v mojom kostole, keď som tam ešte chodila. Bolo to bolestivé, pretože aj ony zažili odmietnutie a homofóbiu. Zároveň to však bolo nesmierne inšpirujúce – cítila som silné prepojenie, porozumenie a nádej. Rozprávať sa s týmito ženami mi pripomenulo, že boj o prijatie a lásku naozaj stojí za to.
Kika
P.S.: V roku 2026 bude výročná konferencia Európskeho fóra v nórskom Bergen a radi by sme konferenciu raz opäť priniesli aj na Slovensko. Že by 2027?!?