(Z pôvodného anglického textu na https://www.gaychristianview.com/ preložil DM. V preklade je použitý Slovenský ekumenický preklad biblie, 4. opravené vydanie, 2017. Skratky biblických kníh sme prevzali od Slovenskej biblickej spoločnosti. Pre zjednodušenie prekladáme anglické slovo gay ako homosexuál, hoci sme si vedomí jeho rodovej nevyváženosti a takisto negatívnych historických konotácií.)
Odpoveď autora na otázku v nadpise je kladná. Svoje argumenty zakladá na podrobnej exegéze Biblie a od tých, ktorí sú proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, požaduje konzistentnosť pri biblickom výklade.
Obsah
- Úvod a prehľad
- Vyberá si človek homosexualitu?
- Prečo sú niektorí ľudia homosexuálni?
- Môže sa homosexuálna osoba stať heterosexuálnou osobou?
- Teologické úvahy
- Záver: Bibliu nemožno použiť proti trvalým zväzkom osôb rovnakého pohlavia
Úvod a prehľad
Tento článok napísal reverend Dr. Kari Tolppanen. Po diskusiách o tom, či si človek vyberá homosexualitu, prečo sú niektorí ľudia homosexuálni a či sa homosexuálny človek môže stať heterosexuálom, sa autor zameriava na teologické problémy a dospieva k záveru, že človek môže byť súčasne homosexuál a kresťan.
Kari je držiteľom Ph.D. titulu v teológii na University of St. Michael’s College na University of Toronto a titul M.Div. získal na ACTS seminároch na Trinity Western University v Kanade.
Vyberá si človek homosexualitu?
Na túto otázku dostávame rôzne odpovede v závislosti od toho, koho sa pýtame.
Ak sa pýtate túto otázku homosexuálov, odpoveď je jasná: žiadny homosexuál si nevyberie svoju sexuálnu orientáciu. Kto by bol taký hlúpy, aby sa rozhodol stať sa gejom alebo lesbou, keď je život homosexuálov oveľa ťažší než život heterosexuálov? Homosexuálnym ľuďom sa v škole často vysmievajú. V mnohých prípadoch sa rodiny a priatelia od gejov a lesieb dištancujú a dokonca ich odmietajú. Získať zamestnanie je pre nich často ťažšie ako pre hetero ľudí. A keď sa zistí ich orientácia, môžu o prácu rýchlo prísť. Heterosexuáli sa na homosexuálov často pozerajú s pohŕdaním a môžu im tiež verbálne vyjadriť svoju averziu. V niektorých krajinách sú homosexuáli prenasledovaní, väznení a dokonca odsudzovaní na smrť. Homosexuáli sa oprávnene pýtajú, kto by si toto vyberal.
Drvivá väčšina homosexuálov zistí, že sú homosexuálni už počas puberty, keď začnú pociťovať príťažlivosť. Kým heterosexuálni mladí ľudia majú heterosexuálne sny, homosexuálni mladí ľudia majú homosexuálne sny. Keď si heterosexuálni mladí ľudia všímajú krásnych ľudí opačného pohlavia, homosexuálni mladí ľudia spozorujú krásnych ľudí svojho pohlavia. Vidieť krásu opačného pohlavia spôsobuje vzrušenie pre hetero ľudí, zatiaľ čo uzretie krásy rovnakého pohlavia spôsobuje homosexuálom rovnakú reakciu. Pre mnohých homosexuálov je dokonca aj myšlienka mať sex s opačným pohlavím rovnako nechutná, ako pre hetero ľudí, ktorí majú sex s rovnakým pohlavím.
Pre mnoho mladých gejov a lesieb je uvedomenie si ich vlastnej sexuálnej orientácie šokom. Vo väčšine prípadov trvá jej prijatie aj roky. Niektorí si to priznajú až v dospelom veku. Niektorí to nedokážu nikdy. V niektorých prípadoch je u ľudí mechanizmus vnútornej kontroly mimoriadne silný.
Keď sa pýtate heterosexuálnych ľudí, či je homosexuálna orientácia voľbou, ich odpovede nie sú vždy také jasné ako odpoveď homosexuálnych ľudí. Zdá sa, že veľká väčšina obyvateľov Západu je už presvedčená, že sexuálna orientácia nie je voľba, a preto by sa homosexuálom malo umožniť uzavrieť manželstvo alebo oficiálne zaregistrovať svoje zväzky. Mnohí s tým však nesúhlasia, najmä v kresťanských kruhoch. Často hovoria o Pavlovom výroku, že homosexuáli „zamenili prirodzený styk za protiprirodzený“ (Rim 1,26-27). Pavlove slová sú však v hlbokom rozpore so skúsenosťami homosexuálov, ak sa podľa Pavlových slov rozumie, že homosexuáli si dobrovoľne vymenili svoju sexuálnu orientáciu. Ako som už zdôraznil, bolo by hlúpe stať sa dobrovoľne homosexuálom, pretože život homosexuála je často oveľa ťažší než život heterosexuála.
Niektorí kresťania však veria, že sexuálnu orientáciu si nie je možné zvoliť, ale to stále nedáva homosexuálnym ľuďom povolenie žiť v súlade so svojou orientáciou v legálnom a oddanom vzťahu. Tento pohľad však spôsobuje zložitý teologický a praktický problém. V 1Kor 7,7-8 si Pavol želá, aby všetci nezosobášení kresťania zostali nezosobášení tak, ako on. Ako človek reality si však uvedomuje, že Boh nedal dar celibátu každému. Z tohto dôvodu dáva Korinťanom pokyn, aby v prípade, že nezosobášení a vdovy nedokážu ovládať svoje sexuálne impulzy, mali by sa vziať, “lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou“ (1Kor 7,9). Pavol pochopil, že je lepšie vstúpiť do manželstva, než žiť mučený sexuálnymi vášňami, pretože to by ľahko viedlo k promiskuite a vzťahom bez záväzku.
Čo však s homosexuálmi, ktorým Boh nedal dar celibátu a nie sú povolaní zostať nezadaní? V konfrontácii s touto otázkou sa logika mnohých kresťanov začína rozpadávať. Ich rada pre homosexuálov je taká, že hoci Pavol dovolil slobodným heterosexuálom vstúpiť do manželstva, túto radu nemožno aplikovať na homosexuálov. Podľa nich musia homosexuáli zostať celibátni po zvyšok svojho života. Avšak veľa homosexuálov má rovnakú túžbu žiť v láskyplnom vzťahu ako heterosexuáli.
Joe, jeden z mojich amerických priateľov, pracoval na vedúcej pozícii v sídle južného baptistického konventu. Keď Joe svojím nadriadeným odhalil svoju homosexuálnu orientáciu, povedali mu, že mu dovolia pokračovať v jeho práci, ak písomne sľúbi, že zostane po celý život v celibáte. Joe povedal, že je pripravený podpísať tento dokument, ak sa bude požadovať aj od jeho spolupracovníkov podpísanie tohto dokumentu. Z nejakého zvláštneho dôvodu to žiaden z jeho kolegov neurobil. Joe povedal, že bolo nespravodlivé, že iba on bol povinný urobiť taký sľub. Dnes je Joe šťastne zadaný s jeho manželom.
Niektorí čitatelia môžu namietať a tvrdiť, že mnoho heterosexuálnych ľudí musí tiež žiť ako slobodní ľudia, pretože si nenašli manžela alebo manželku. Je to pravda, ale je tu jeden rozdiel: heterosexuáli môžu žiť v nádeji až do posledného dychu, že jedného dňa nájdu princa alebo princeznú svojho života. Táto nádej ich vedie ďalej. Niektorí ľudia však túto rovnakú nádej nechcú homosexuálom uznať.
Prečo sú niektorí ľudia homosexuálni?
Na túto otázku nemôže nikto dať jednoznačnú odpoveď. Niektorí kresťania veria, že nikto sa nerodí ako homosexuál, ale že sa niektorí ľudia rozhodli byť homosexuálmi. Medzi veľkým počtom homosexuálov, ktorých poznám, nie je nikto, kto s týmto názorom súhlasí. Nikdy som nepočul o žiadnych heterosexuáloch pracujúcich medzi homosexuálmi, ktorí by tvrdili, že homosexuáli si vybrali svoju sexuálnu orientáciu. Tento názor zastávajú zvyčajne ľudia, ktorých znalosť homosexuality je iba minimálna a osobne homosexuálov nepoznajú.
Podľa jednej teórie sú prostredie a skúsenosti v ranom detstve dôvodom, prečo sa niektorí ľudia stávajú homosexuálmi. Napríklad, ak je otec chladný a vzdialený, jeho syn môže hľadať náhradného otca v iných mužoch, ktorých erotizuje, najmä ak bol syn v mladosti sexuálne zneužívaný. Dlho som to považoval za potenciálne vysvetlenie, ale platnosť tejto teórie sa začala rozpadávať, keď som o tom diskutoval s ľuďmi z rôznych prostredí. Mnoho mojich heterosexuálnych priateľov vyrástlo v rozbitých rodinách, kde otec pil a bol násilný, a napriek tomu sú moji priatelia úplne heterosexuálni. V niektorých iných prípadoch sa iní muži pokúšali sexuálne zneužívať svojich priateľov a napriek tomu sa stále ukázalo, že sú heterosexuáli.
Na druhej strane, veľa mojich homosexuálnych priateľov vyrastalo v dobrých a milujúcich rodinách, no napriek tomu sa ukázalo, že sú homosexuálni. To platí aj v mojom prípade.
Mnoho vedcov má v súčasnosti sklon veriť, že genetické príčiny alebo hormonálne zmeny počas tehotenstva môžu vysvetliť, prečo sú deti niektorých ľudí homosexuálne. Zdá sa, že niekoľko štúdií podporuje túto teóriu. To by tiež vysvetľovalo, prečo väčšina homosexuálov cíti, že sú homosexuálni už od detstva. Taktiež to vysvetľuje, prečo sa homosexualita vyskytuje aj u iných živočíšnych druhov.