Môže sa homosexuálna osoba stať heterosexuálnou osobou?
V západnom svete existuje množstvo kresťanských ex-gay organizácií, ktoré zvyčajne vedú ľudia, ktorí sa označujú za ex-gay (bývalých homosexuálov). Cieľom týchto organizácií je pomôcť homosexuálom posunúť sa smerom k heterosexualite. Homosexuáli sú prostredníctvom terapie a modlitby povzbudzovaní, aby odmietli svoju homosexuálnu identitu a správanie. Takmer všetci vedúci a členovia týchto organizácií nakoniec pripúšťajú, že aj po mnohých rokoch liečby sa ich sexuálna orientácia nezmenila alebo sa zmenila iba trochu. Stále majú homosexuálne sny. Vidieť nahú osobu rovnakého pohlavia ich vzrušuje oveľa viac než vidieť osobu opačného pohlavia. Napriek tomu sa chcú nazývať bývalými homosexuálmi, pretože nemávajú homosexuálny sex, alebo ak upadnú do pokušenia, chcú sa takého správania zbaviť. Inými slovami, nazývajú sa ex-gay nie preto, že majú nulové homosexuálne pocity, ale preto, že nechcú byť homosexuálni – zvyčajne z náboženských dôvodov.
Exodus International bola do roku 2013 najväčšou kresťanskou ex-gay organizáciou. Ročne sa jej podujatí zúčastňovali tisíce ľudí. Organizácia tiež pôsobila ako zastrešujúce združenie pre niekoľko ďalších podobných organizácií. V roku 2013 Exodus zatvorilo svoje brány. Správna rada organizácie sa rozhodla ukončiť svoju činnosť, keď sa zistilo, ako málo trvalých výsledkov skutočne dosiahli. Mnoho aktívnych členov opustilo organizáciu v zúfalstve, pretože nezažili sľúbenú zmenu sexuálnej orientácie. Alan Chambers, posledný prezident organizácie, v rozhovore pripustil, že 99,9% homosexuálov, ktorých poznal, nezaznamenali zmenu v ich sexuálnej orientácii.
Poznám homosexuálov, ktorí si vzali ľudí opačného pohlavia v nádeji, že manželstvo zmení ich sexuálnu orientáciu. Neviem však o žiadnom, v ktorom by k tejto zmene skutočne došlo. Niektorí z týchto homosexuálnych priateľov žijú v pomerne šťastnom manželstve s opačným pohlavím, ale často je pre nich manžel/manželka skôr dobrým priateľom/priateľkou ako manželom/manželkou v bežnom slova zmysle.
Niektorí z mojich priateľov sú prinajmenšom fyzicky verní svojim manželkám, ale nie nevyhnutne verní duchom. Pri milovaní si zatvárajú oči a predstavujú si, že sa milujú s osobou rovnakého pohlavia. Niektorí majú aj mimomanželské vzťahy.
Vedúci jednej kresťanskej organizácie sa raz so mnou podelil o svoj zápas. Mnohí považujú jeho a jeho rodinu za idylickú, realita je však iná. V jeho slabých chvíľach mával môj priateľ príležitostný sex s mužmi, aj keď sa im túžil vyhýbať. V posledných rokoch sa stal hlasným odporcom homosexuality. Interpretujem si to tak, že môj priateľ sa svojím rozhodným postojom snaží posilniť svoju morálnu chrbticu, aby sa vyhol budúcemu pádu. Neprekvapilo by ma, keby jeho príbeh skončil rovnako ako ten Chrisov, ktorý je mojím ďalším dobrým priateľom.
Chris si v mladosti uvedomil, že je homosexuálny, ale chcel sa svojich pocitov nejako zbaviť. Oženil sa v nádeji, že jeho homosexuálne pocity zmiznú. Na chvíľu sa veci vyvíjali pomerne dobre. V jednom okamihu Chris dokonca veril, že jeho homosexualita konečne zmizla, aj keď stále nechcel sex so svojou manželkou. Emocionálne však boli Chris a jeho manželka spojení a blízko seba. Chris bol verný svojej manželke.
Po skončení univerzity Chris najskôr pôsobil ako učiteľ, potom ako zástupca riaditeľa a neskôr až do dôchodku ako riaditeľ veľkého kresťanského zariadenia s opatrovateľskou starostlivosťou. Pohlcovanie prácou mu pomáhalo potlačiť jeho homosexuálne túžby, ale potom sa jeho zdravie začalo zhoršovať. Jeho bývalá manželka mi povedala, že Chris začal mať nevysvetliteľné výpadky. Trikrát ho odviezla sanitka do nemocnice. Raz našla svojho manžela v stave polovedomia. Chrisova rodina bola presvedčená, že čoskoro zomrie. Lekári vykonali stovky testov, ale neprišli so žiadnym vysvetlením výpadkov. V tomto okamihu sa Chris rozhodol povedať svojej manželke o svojej homosexuálnej orientácii. To prišlo ako šok pre jeho manželku, ale nakoniec to prijala. Po mnohých diskusiách sa rozhodli pre rozvod. Dnes Chris žije v oddanom vzťahu s mužom a jeho zdravie je opäť v normále. Je to šťastný človek.
Pre Boha je všetko možné. Môže dokonca zmeniť kamene na chlieb. Faktom však zostáva, že nájsť ihlu v kope sena je pre človeka zhruba rovnako ťažké, ako nájsť niekoho, kto skutočne a natrvalo zmenil svoju sexuálnu orientáciu.
Teologické úvahy
Zmyslom všetkých morálnych prikázaní Biblie je pomôcť ľuďom uvedomiť si, čo je pre nich najlepšie. Podľa Ježiša je všetko biblické morálne učenie vykryštalizované v jednej vete: Milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého (Mt 22,37). Pavol to potvrdzuje keď píše, že všetky prikázania zákona vychádzajú z jedného prikázania, ktoré je: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Rim 13,9). Preto ten, kto miluje svojho blížneho, splnil požiadavky zákona (Rim 13,8;13,10; Ga 5,14).
Ak milujem Boha nadovšetko, nebudem sa chcieť pokloniť iným bohom – stvoreným alebo človekom vytvoreným – a považovať ich za najvyššiu autoritu v mojom živote. Ak milujem svojho blížneho ako seba samého, potom nebudem pohŕdavo hovoriť o druhých, stavať sa nad nich, správať sa k nim ako k občanom druhej kategórie, démonizovať alebo vyhrážať sa im. Ak sa mám rád, vyhýbam sa všetkému, čo by mi mohlo duchovne, emocionálne alebo fyzicky ublížiť. Ak je dvojité / trojité prikázanie lásky hlavnou zásadou nášho života, potom nepotrebujeme ani ďalšie zákony a nariadenia, pretože princíp lásky usmerňuje naše činy a rozhodnutia. Zákony Starého zákona a životné pravidlá Nového zákona sú iba príkladmi toho, ako milovať Boha, druhých a seba v praxi. Nie všetky morálne prikázania sú však večné a univerzálne, aj keby ich Boh dal za určitých historických okolností. Niektoré z nich sú nepochybne závislé od kultúry a času. Niektoré môžu dokonca vyjadrovať viac morálne názory starovekých Izraelitov než Božiu absolútnu vôľu. K tomu sa podrobnejšie vrátim neskôr.
Pokiaľ ide o diskusiu o rovnakopohlavných manželstvách, ľudia z opačných táborov si prejavujú navzájom veľmi málo skutočnej lásky. Je smutné vidieť, koľko málo kresťanov prejavilo čo i len malý záujem vidieť túto otázku z pohľadu homosexuálov. Nechcú skúmať túto tému ani poznať homosexuálov. Jediné, čo homosexuáli počujú z úst týchto ľudí, je odsúdenie a nesúhlas. Títo kresťania sú dnešnými farizejmi, ktorí sa držia svojho pohľadu na učenie Biblie, ale zabúdajú na to, čo je v zákone najdôležitejšie: milosrdenstvo, spravodlivosť a vernosť (Mt 23,23). Viažu ťažké bremená a kladú ich na plecia homosexuálov, ale sami nie sú ochotní zdvihnúť prst, aby ich mohli pohnúť (Mt 23,4). Sú presvedčení, že vedia, čo je pre homosexuálov najlepšie, aj keď nemusia žiadneho osobne poznať. Neustále počúvam príbehy o tom, akí krutí sú niektorí kresťania voči homosexuálom. Niektorí rodičia opustia svoje homosexuálne deti a mnoho cirkví vykopne homosexuálov zo svojich radov. Niet divu, že veľa homosexuálov má veľmi nepriateľský postoj voči kresťanom a považuje ich za najhorších z farizejov.
Mnoho homosexuálov cíti, že aby sa dokázali sami mať radi, aby boli duševne zdraví a šťastní, musia sa sebaprijať vo svojej inakosti a podľa nej žiť. Znamená to, že homosexuáli by mali mať príležitostných sexuálnych partnerov? Rozhodne nie. Promiskuita, či už je to heterosexuálna alebo homosexuálna, nemôže byť ospravedlnená zásadou milovať svojho blížneho, pretože náhodný (anonymný) sex tak či onak vždy poškodzuje zúčastnené osoby. Je tiež pravda, že veľa homosexuálnych kresťanov, ktorí prijali svoju sexualitu a rozhodli sa žiť vo vernom vzťahu s inou osobou rovnakého pohlavia, sa cítia hlboko šťastní a spokojní. Jedným z príkladov je môj priateľ Chris, ktorého som spomenul vyššie. Dnes je skutočne veľmi šťastným a vyrovnaným kresťanom.