Na pozvanie Aliancie za rodinu a v spolupráci s inými kresťanskými organizáciami (Nadácia Slovakia Christiana a Slovenský dohovor za rodinu) zavítal na Slovensko Dr. Paul Cameron, americký psychológ, aby v dňoch 4.-7. 11. 2019 na katolíckej pôde hovoril o svojich výskumoch. Konkrétne sa tak udialo najprv v Bratislave, Trnave, Nitre a napokon v Lozorne. Webportál christianitas.sk ho označuje za “bojovníka za pravdu o LGBT”. Lenže slovami Piláta Pontského: Quod est veritas? (Čo je pravda?)
19. 11. 2019
V pondelok 4. 11. 2019 večer som sa zúčastnil, hoci veľmi nerád, prednášky daného pána v Centre Salvator na Jakubovom námestí v Bratislave. Vopred som si totiž o ňom naštudoval isté fakty, napr. že bol ako dieťa dvakrát zneužitý, že od jeho výskumov sa dištancujú americké aj kanadské odborné organizácie alebo že má veľmi silno homofóbne názory. Už z názvu témy “Homosexuálny životný štýl a zdravie” mi bolo jasné, že nepôjde o ľahké počúvanie. Túto udalosť streamovali cez svoju Facebook stránku aj Hlavné správy, známy dezinformačný web, našťastie bez titulkov v angličtine, čiže zásah bol minimálny. Po organizačnej stránke bolo podujatie naozaj kvalitne pripravené, niekoľko vykravatovaných bodyguardov nás (mňa + kamarátku z Denníka N) ochotne odprevadili do prednáškovej miestnosti, k dispozícii boli tlmočnícke staničky a kvalitné ozvučenie. Kladenie otázok bolo možné cez mobilnú aplikáciu Sly.do. Dokonca aj o voľný internet cez wi-fi bolo postarané.
V asi trištvrte hodinovej prednáške Dr. Cameron prechádzal cez snímky prezentácie a približoval svoj výskum, ktorý začal robiť niekedy v sedemdesiatich rokoch. Podľa neho, gejovia a lesby žijú kratšie, sú náchylnejší na rôzne choroby, trestnú činnosť, jednoducho predstavujú pre zdravú spoločnosť nebezpečenstvo. Hoci nie som nejak zdatný v štatistike a údajoch, prišlo mi nefér a hlavne neprehľadné, že na prezentáciu výsledkov sa nepoužil jednotný systém, označenie premenných bolo nejasné, častokrát nečitateľné. Akoby sa autor snažil publikum skôr zmiasť. Aj interpretácia výsledkov výskumu mi veľakrát prišla ako pritiahnutá za vlasy, nelogická, nekonzistentná a nekauzálna, často javy iba sekundárne korelovali, napr. že homosexualita v USA rastie. Takto nejasne formulovaný záver naznačuje, že homosexualita sa v populácii šíri ako nákazlivá choroba. Niekto iný by povedal, že rastie iba viditeľnosť týchto ľudí a to vďaka otvorenej atmosfére v spoločnosti. Zaujímavé až vtipné bolo pre mňa zistenie, ktoré protirečí výskumom iných konzervatívnych odborníkov. Cameron tvrdí, aj to posmešne, že u gejov je nižšie riziko rakoviny, na čo iné výskumy tvrdia opak (vyšší výskyt rakoviny, najmä konečníka). Miestami bolo z jeho vyjadrení cítiť, že si robí žarty z gejov, pretože vychádzajú z výskumov paradoxne lepšie.
Po týchto zisteniach prišlo na otázky z publika. Už z toho, ako boli otázky formulované, bolo možné vyzistiť, či ich položil človek konzervatívnych názorov alebo liberálnych. Žiaľ, aj na tie lepšie otázky nedokázal Cameron odpovedať inak než vyhýbavo, zdĺhavo a neuspokojivo. Na otázku, čo podľa neho spôsobuje homosexualitu bola odpoveď šokantná: vraj za to môže akceptácia homosexuality. Pri téme transrodovosti tento psychológ odmietal používať všeobecne prijatú vedeckú terminológiu, namiesto toho používal pojem “transexualizmus”, čím naznačil, že ide o ideológiu, ktorá sa v spoločnosti šíri. Veľmi neprofesionálne pôsobil jeho výsmech z genitálií transrodových osôb, ktoré podstúpili chirurgický zákrok, až mi prišlo vskutku smutno, že niečo také dokázal vôbec jeden psychológ povedať. Homosexualita a transexualizmus údajne predstavujú pre ľudstvo existenciálnu hrozbu a sú podporované Európskou úniou. Brusel by mal preto vybuchnúť a krajiny by mali nastoliť zákony ako v Rusku.
Počúvať tohto pána nebolo jednoduché, mnohé jeho výroky zdvíhali zo stoličky a blížili sa k výslovným klamstvám, napr. že adoptované deti homosexuálmi sa stanú tiež homosexuálnymi, budú viac choré a budú mať kratší život alebo že pre pôvod homosexuality neexistujú žiadne genetické dôkazy. Azda najviac zabolelo jeho odporúčanie (a to človek ani nemusí byť rodičom), ako má rodič zareagovať, keď vidí svoje homosexuálne dieťa: “Milujeme ťa, ale nemôžeme ti dovoliť, aby si zničil a rozvrátil našu rodinu. Keď sa rozhodneš zmeniť sa, môžeš sa vrátiť.”
Nuž, pôvodne som chcel pánovi Cameronovi zaželať, aby aspoň jedno z jeho 3 detí alebo 11 vnúčat bolo homosexuálne, aby si možno mohol vďaka nemu pozmeniť svoj postoj a zmýšľanie. Lenže potom som názor zmenil a povedal som si, že to homosexuálne dieťa si nezaslúži mať až tak krutého homofóbneho (starého) rodiča.