(C) Nejednotné morálne pokyny v Biblii
Podľa Pavla vychádzajú všetky morálne nariadenia zákona z tohto prikázania: milovať svojho blížneho ako seba samého (Rim 13,8-10; Ga 5,14). V Starom zákone nachádzame však niektoré prikázania a príbehy, ktoré je dnes ťažké, ak dokonca nie nemožné, obhájiť na základe prikázania lásky. Ako príklad uvediem prikázanie Mojžišovho zákona ukameňovať na smrť neposlušné dieťa rodiny (Dt 21,18-21). Vo svetle učenia Nového zákona a nášho morálneho chápania znie toto prikázanie absolútne nepredstaviteľne. Keďže neexistujú žiadne príbehy, biblické alebo iné, v ktorých by sa táto prax dodržiavala, nemusí byť nerozumné naznačovať, že sa uskutočňovala len zriedka alebo vôbec. Ani kráľ Dávid nepopravoval svoje neposlušné a vzdorovité deti.
V niektorých starozákonných príbehoch Boh nariaďuje Izraelitom zabíjať všetkých nepriateľov bez milosti (napr. 1Sam 15,2-3), ale v Novom zákone je Boh zobrazený ako zosobnená láska (1Jn 4,8; 1Jn 4,16) a Ježiš nabáda svojich nasledovníkov, aby milovali aj tých, ktorí ich nenávidia (napr. Mt 5,38-48; Rim 12,20). Ježiš taktiež zakazuje použitie akéhokoľvek násilia jeho nasledovníkmi (Mt 26,52). Ako je potom možné, že ten istý Boh, ktorého morálne hodnoty zostávajú nemenné, mohol vydať takéto protichodné príkazy?
Je ešte ťažšie pochopiť, ako Boh na jednej strane zabíja (napr. Ex 12,29-30; Nm 16,27-33) alebo dáva rozkazy zabíjať (napr. Nm 31,17; Dt 13,12-16; Joz 8,1-2, Joz 8,26; 1Sam 15,2-3; Oz 14,1) nevinné deti spolu s ich vinnými rodičmi, ale inde hovorí, že deti by sa nemali zabíjať kvôli hriechom ich rodičov (Dt 24,16; Ez 18,1-20). Ako môže Boh, ktorého morálne normy sa nemenia, vydávať takéto protichodné príkazy? Zdá sa, že tieto a mnoho ďalších podobných nekonzistentných morálnych zákonov naznačuje, že nie všetky biblické morálne prikázania pochádzajú z Božích pier; skôr odrážajú morálne normy súčasníkov biblickej doby. Ak je to tak, potom sme možno oprávnení pýtať sa, či texty, ktoré hovoria o homosexualite, sú skutočne Božím pohľadom alebo pohľadom Izraelitov.
(D) Konzistentnosť pri interpretácii Biblie
Chcel by som vyzvať tých, ktorí nesúhlasia s manželstvami osôb rovnakého pohlavia, aby dôsledne postupovali vo svojom biblickom výklade. Dnes je takmer nemožné nájsť kresťanských vodcov alebo laických kresťanov, ktorí sú proti opätovnému manželstvu heterosexuálov tak dôrazne, ako proti homosexuálnym manželstvám. Sú pripravení požehnať zväzky rozvedených ľudí alebo byť prítomní na ich svadbách, ale za žiadnych okolností sa nezúčastnia svadieb rovnakého pohlavia. A preto, ak sa vezme do úvahy názor, že Ježišovo učenie o manželstve sa musí brať doslovne, znamená to, že požehnanie nového manželstva je požehnaním cudzoložného vzťahu. Mnoho biblistov uznáva, že toto je logický záver, ku ktorému sme dospeli, ak berieme Ježišove slová doslovne. Tí istí učenci však tiež tvrdia, že nové manželstvo nie je trvalým cudzoložstvom, najmä ak manželia neskôr ľutujú svoje činy. Znovu zosobášené heterosexuálne páry tak ľahko uniknú trestu. V záujme jednotnosti by sa s týmito pármi malo zaobchádzať tak, ako sa Ezdráš postavil k tým židovským mužom, ktorí sa poženili s cudzinkami. Prikázal im, aby sa rozviedli, pretože tieto manželstvá boli v rozpore s Mojžišovým zákonom (Ezd 10). Nepodporujem však tento druh doslovnosti (porovnaj s Pavlovými pokynmi pre manželstvá zmiešaných párov v 1Kor 7,12-16). Môžeme si len predstaviť, aký chaos a agóniu by tento druh literalizmu (doslovnosti) do našej spoločnosti priviedol.
Mnoho kresťanov vykazuje podobnú nekonzistentnosť v otázke kňazstva žien. Ako sme už uviedli vyššie, je celkom jasné, že Pavol neprijímal ženy na pozície učiteliek v cirkvi, a napriek tomu ich dnes môžeme nájsť všade, dokonca aj v evanjelických cirkvách, ktoré sú proti homosexuálnym manželstvám. V záujme jednotnosti by tieto nekonzistentné cirkvi mali začať bojovať proti manželstvám rozvedených a proti sväteniu žien tak dôrazne, ako bojujú proti homosexuálnym manželstvám.
Tí, ktorí nesúhlasia s homosexuálnymi manželstvami, tvrdia, že homosexuálne zväzky sú proti poriadku stvorenia, pretože homosexuálne páry nemôžu plodiť deti. Je pravda, že homosexuálne páry nemôžu produkovať deti, ale Boh nestvoril pre Adama Evu primárne preto, aby mali deti. Stvoril mu družku, pretože nie je dobré byť človeku samému (Gn 2,18). Ak by schopnosť plodiť deti mala byť podmienkou pre manželstvo, potom by sme podľa rovnakej logiky mali zakázať manželstvá aj pre ženy po menopauze a pre tie, ktoré nemôžu mať deti alebo nechcú mať deti.
Mnoho heterosexuálov považuje homosexuálne vzťahy za nechutné a neprirodzené, väčšina homosexuálov však nie. Láska medzi pármi rovnakého pohlavia je pre homosexuálov rovnako prirodzená ako láska medzi pármi opačného pohlavia pre heterosexuálov. Pre mnohých homosexuálov sa dokonca aj myšlienka sexu s opačným pohlavím zdá byť nechutná. To, čo sa javí ako prirodzené, závisí od toho, z ktorej strany sa na problém pozeráme. Ak chceme homosexuálne zväzky považovať za odporujúce poriadku stvorenia, musíme si pripomenúť, že polygamia a otroctvo sú tiež proti poriadku stvorenia, a napriek tomu ich Boh dovolil v zákone, ktorý dal prostredníctvom Mojžiša.