Odsudzoval som homosexuálov

Ďakujeme za svedectvo kresťana heterosexuála o tom, ako je možná premena zmýšľania – a nie ideologickým prechodom k liberalizmu, ale spoznávaním homosexuálov ako ľudí.

Oslávený, pochválený a zvelebený buď Ježiš Kristus,

rozhodol som sa Vám napísať, pretože som si prečítal článok na Denníku N o Márii Ščepkovej, ktorej sa chcem pekne poďakovať, že nabrala odvahu a povedala, svoj životný príbeh verejnosti.

Som (teraz aj ženatý) heterosexuál a vždy som ním bol. Od malička som bol vedený k viere v Boha v katolíckej Cirkvi. Môj otec bol v oblasti viery veľký vzor v žití a prežívaní viery, ktorú mne a mojím súrodencom odovzdával odkedy sa pamätám (od úplného malička). Vždy ma učil k láske k blížnym. Toľko nám hovoril o Bohu, ako o tom, ktorý je Láska a ktorý len miluje. Samozrejme, že som tomu vnútorne nerozumel. Moje osobné objavenie Boha nastalo neskôr, po strednej škole.

Môj otec odsudzoval homosexuálne „chlipnosti“ (podľa Starého zákona sú to ohavnosti pred Pánom), ale nikdy ich neodsudzoval ako ľudí. Nikdy som nebol otcom vedený k nenávisti voči homosexuálom, no ako chlapec, som otca dobre nepochopil a veľmi som ich odsudzoval. Musím dodať, že to bolo odo mňa pokrytecké, pretože počas puberty a neskôr som veľa masturboval.

Počas dospievania som odsudzoval homosexuálov, všetkých som dával do jedného vreca a neznášal som ich, ba až nenávidel (a tú nenávisť som nepovažoval za hriech, keďže aj podľa Cirkvi boli homosexuáli zlí ľudia). Cítil som, akoby proti ním bolo treba bojovať, na to som bol dosť lenivý, tak som ich len odsudzoval a to verejne. Tiež som tvrdil, že tí ľudia by sa mali liečiť. Prišiel som preto, aj o veľa kamarátov, heterosexuálov.

Postupom času, ako som dospieval, a až keď som mal 27 rokov, som začal stretávať v zamestnaniach, kde som pracoval, mnoho úžasných ľudí, chlapcov – homosexuálov. Býval to pre mňa šok, pretože tí ľudia boli úplne normálni a úžasní ľudia, veľmi ochotní, milí a láskaví. Boli to výborní kamaráti.

Potom sa objavil Kotleba so svojou fašistickou stranou, ktorí tvrdo bojuje proti homosexuálom a ktorý sa aj jasne javí ako rasista. Tiež chváli Jozefa Tisu, ktorý ako rasista poslal na smrť desiatky tisíc Židov na istú smrť a ktovie, možno tam boli aj homosexuáli.

Názorovo sa objavil aj otec Marián Kuffa, ktorý jasne bojuje proti homosexuálom, nie proti tomu, čo niektorí robia. Marián Kuffa bol dovtedy pre mňa vzorom v žití katolíckej viery. Bol to pre mňa silný šok nakoľko Kuffa mi nepriamo pomohol v raste mojej osobnej viery… Akonáhle sa Kuffa nepriamo pridal ku Kotlebovcom, stratil u mňa všetok morálny kredit. (…a nech mi nikto nehovorí, že Marián Kuffa jasne nesympatizuje s Kotlebovcami, keďže aj jeho brat je členom ich strany).

Ako som spomenul, môj otec ma viedol k láske k blížnym. Pýtal som sa aj sám seba, koľko lásky bolo a je v tom, čo som robil ja v minulosti a teraz to robí Kuffa, Kotleba (hovorím o všetkom tom boji proti homosexuálom)? Je Boh nenávisť? Je Boh násilie? Vari oni nie sú božími stvoreniami, ktoré Boh nekonečne miluje a Ktorý zomrel ukrutnou smrťou aj za nich? Myslím, že toto je silný argument u nás v katolíckych kruhoch.

Ďalšia vec, homosexuáli nemôžu za to, akí sú a ako sa narodili. Homosexualita tu bola vždy a ja som presvedčený, že aj Ježiš sa s nimi stretol. Úprimne, ja som stále nespoznal, kto Boh Otec v skutočnosti je a iste mám o Ňom aj skreslené predstavy, ale pochopil som jedno: Boh je len Láska. Všetko, čo je iné ako Láska, je Zlo – Satan. Ten, ktorý sa snaží rozvracať všetko Božie stvorenie a dávať ľuďom do srdca zmätok a neistotu vo viere.

Ako potom to, čo robí Kotleba, ktorý si naháňa politické body tým, že sa vyhlasuje za vzorného kresťana, a čo robí Marián Kuffa môžeme považovať za lásku, keď verejne nenávistne vystupujú s ružencom v ruke proti homosexuálom? Mnoho katolíckych kňazov preberá ich názory a rétoriku a myslím, že to veľmi rozdeľuje spoločnosť.

Samozrejme, že nesúhlasím s tými homosexuálmi, ktorý verejne obnažujú svoje telá na Pride pochodoch s reťazami na krku a kožených obtiahnutých gatiach s holými trčiacimi polkami zadku. To je ozaj pohoršujúce a presne toho sa dosť chytá aj Kotleba a Kuffa a v boji proti nim si naháňajú politické body, pričom sú to tí najväčší korupčníci a rodinkári na Slovensku (keď bol Kotleba župan).

Tiež už pár rokov tuším, že homosexualita nie je choroba, no teraz to už viem. Viem aj to, že mnohí homosexuáli úprimne hľadajú, ako žiť podľa viery. Úprimne pred týmito ľuďmi vzdávam hold, pretože to hľadanie musí byť veľmi náročné vzhľadom k tomu, koľko katolíkov na Slovensku ich odsudzuje. Aj preto Vám píšem, aby som Vás povzbudil v tom, čo robíte.

Ďakujem Vám za Váš príspevok na Denníku N a prajem pokojné a požehnané dni.

Pisateľ nie je anonym ale neželá si zverejniť svoje meno.