Môj rok so SIGNUM

Miro Maťavka

Je tomu rok čo sa GNRC stretnutím povzbudení štyria v Amerike dohodli zintenzívniť aktivity nášho spoločenstva a vytvorením občianského združenia sprofesionalizovať naše snahy pre dúhových kresťanov na Slovensku. Plní elánu sme sa následne všetci pustili do plánovania aktivít či tvorenia stanov nového združenia. Ako sa nám v našom snažení darilo? Aké výzvy máme pred sebou? Zamýšľam sa nad mojím rokom v spoločenstve dúhových kresťanov na Slovensku.

Ešte do konca minulého roka som žil mimo Slovenska. Po 15 rokoch vonku som si nebol až tak vedomý toho, čo všetko taká práca v spoločenstve dúhových kresťanov v reáliách Slovenska obnáša. Slovensku špecifické prežívanie viery a často problematický postoj k vlastnej inakosti majú značný vplyv na fungovanie takejto organizácie. Z môjho dovtedajšieho pôsobenia v nemeckom spoločenstve dúhových kresťanov, queerGottesdienst v Mníchove, som bol zvyknutý na istú úroveň profesionality a najmä otvorenosti a pozitívnej vzájomnej podpory. Je pravdou že mníchovské spoločenstvo má za sebou asi 20 ročnú tradíciu a takisto podporu napríklad aj miestneho rímsko-katolíckeho biskupa…

Pri prvotnej komunikácii snahy meniť neformálnu skupinu GayChristians Slovakia na SIGNUM – Dúhoví kresťania, o.z. ma napríklad prekvapilo, aká vlna nevôle sa vynorila medzi dlhoročnými dobrovoľníkmi. Je mi ľúto, že mnohí sa cítili vytlačení na okraj len z dôvodu, že počiatočnú iniciatívu mali „štyria z Ameriky“ a že tí nezahrnuli ostatných do formovania o.z. hneď od počiatku. Aj keď sme sa snažili odstrániť akékoľvek náznaky exkluzivity, viacerí bývalí dobrovoľníci sa nedokázali preniesť cez vnímané zranenie a prestali pokračovať v aktívnej práci v spoločenstve. Verím, že raz si mnohí nájdu cestu späť.

Veľmi povzbudivým momentom pri štarte bola naša SIGNUM Launch párty a pre mňa aj práca na jej príprave. Umožnila mi spoznať sa lepšie s miestnym spoločenstvom a napríklad aj s Máriou, ktorá už desaťročia aktívne pôsobí medzi dúhovým kresťanmi. Jej osobná skúsenosť mi umožnila lepšie pochopiť reálie života dúhových kresťanov na Slovensku a tým aj možno ich Slovensku špecifické prežívanie vlastnej sexuality či rodovej príslušnosti pod vplyvom viery. V jej príspevku na Launch párty sme mohli všetci spoznať ako sa vyvíjalo naše spoločenstvo a že rôzne štiepenia len odzrkadľovali vývoj chápania vzťahu viery a inakosti v slovenskej spoločnosti. 

Aj táto skúsenosť mi pomohla pracovať na projekte, v ktorom by sme chceli spolu s našimi partnerskými spoločenstvami v krajinách Vyšehradu hľadať najefektívnejšie formy boja proti stigmatizácii LGBT+ kresťanov v našom regióne. Žiaľ zas a znova počúvame na našich stretkách o skúsenostiach s diskrimináciou v kresťanskom prostredí. V rámci nášho regiónu sa dokonca aj osobnosti verejného života nehanbia podnecovať nenávisť voči LGBT+ ľuďom. Viď posledná správa našej ombudsmanky, značkovanie poľských obcí ako „LGBT free“, či maďarské útoky proti trans ľuďom. Spojením našich síl dokážeme účinnejšie takýmto útokom čeliť a aj iniciovať pozitívnu zmenu myslenia v našich krajinách. Medzinárodná spolupráca je jedna z našich dôležitých a aj úspešných snažení. Pre mňa takisto možnosť využiť moje skúsenosti zo zahraničia a reprezentovať Slovensko v medzinárodných organizáciách dúhových kresťanov.

Na domácej pôde sa nám darí udržiavať dobrú spoluprácu nielen so sekulárnymi LGBT+ organizáciami ale aj s niektorými miestnymi bratislavskými cirkvami. Veľmi povzbudzujúce pre nás boli aktivity zboru ECAV pri Veľkom Kostole v Bratislave k tohtoročnému IDAHOT. V tomto zbore nielen že niektorí z nášho spoločenstva nachádzajú svoj domov ako veriaci/veriace, ale aktivity zboru aj pozitívne prispievajú k vytváraniu dialógu s oficiálnymi cirkvami o potrebe pastorácie pre LGBT+ veriacich! Ich vyhlásenie k IDAHOT je pozitívny precedens v našej krajine a my sme aj v našom vlastnom vyhlásení k IDAHOT vyzvali slovenské farnosti k tvorbe pozitívnych pastoračných aktivít. Tak aby sa dúhoví kresťania mohli cítiť dobre nie len v niektorých spoločenstvách v Bratislave, ale aj v kresťanských farnostiach po celom Slovensku.

Za najväčší úspech posledného roka v našom spoločenstve považujem našu schopnosť zabezpečiť pravidelnosť osobných stretiek v Bratislave a zavedenie online stretiek od vypuknutia pandémie. Podarilo sa nám taktiež nejaké to stretko mimo Bratislavy. Ako spoločenstvo bez podpory oficiálnych cirkví, bez externých financií, bez vlastných priestorov a žiaľ ešte stále bez väčšieho počtu dobrovoľníkov, skutočne ponúkame priestor pre každého záujemcu, každú záujemkyňu o život s Kristom v plnom prijatí svojej inakosti.

Prechod z neformálneho spoločenstva na občianske združenie vidím pozitívne najmä preto, že nám umožňuje uchádzať sa o podporu v rôznych grantových schémach a zároveň zlepšuje našu organizáciu. Pod novou hlavičkou sa aj oficiálne začleňujeme medzi etablované slovenské LGBT+ organizácie a tak potvrdzujeme, že Boh a inakosť patria k sebe. Tento rok o tom budeme po prvý krát ako spoločenstvo svedčiť na všetkých slovenských akciách Pride.

Všetky tieto skúsenosti ma napĺňajú presvedčením, že sa nám v SIGNUM – Dúhoví kresťania, o.z. darí dobre a že kladieme pevné základy pre súčasné i budúce výzvy kladené na dúhových kresťanov na Slovensku. Jednou z najväčších výziev vidím ja osobne v nedostatku odvážnych dúhových kresťanov, ktorí by chceli otvorene vydávať svedectvo o svojich životoch s Kristom vo svojej inakosti. Mnohí veriaci/veriace na Slovensku majú žiaľ strach priznať sa k svojej inakosti. Zas pre mnohých, ktorí síce prekonali strach z priznania svojej inakosti viera stratila dôležitosť, ba u niektorých sa stala postrachom. Je teda málo tých, ktorí sú otvorený a hrdý vo svojej inakosti a viere zároveň.

Verím však, že pokračovaním aktivít nášho spoločenstva budeme nachádzať nových odvážnych dúhových kresťanov na Slovensku a budeme aj nápomocní tým ešte ustráchaným, aby našli odvahu pre život a aby ho mali hojnejšie!

Miro

P.S.: Tento mesiac sme začali pracovať na príprave zberu svedectiev dúhových kresťanov na Slovensku v podobe textu, videa či zvukovej nahrávky. Do roka by sme chceli aj takto vytvoriť zbierku skutočných príbehov, ktorá by bola povzbudením pre mnohých žijúcich v strachu, či príspevkom k pozitívnej zmene v našej spoločnosti. Ak by čitateľ/čitateľka týchto riadkov chcel prispieť do tejto zbierky svedectiev, nech mi napíše na miro@duhovi-krestania.sk