Je tomu rok čo sa GNRC stretnutím povzbudení štyria v Amerike dohodli zintenzívniť aktivity nášho spoločenstva a vytvorením občianského združenia sprofesionalizovať naše snahy pre dúhových kresťanov na Slovensku. Plní elánu sme sa následne všetci pustili do plánovania aktivít či tvorenia stanov nového združenia. Ako sa nám v našom snažení darilo? Aké výzvy máme pred sebou? Zamýšľam sa nad mojím rokom v spoločenstve dúhových kresťanov na Slovensku.
9. 7. 2020
Ešte do konca minulého roka som žil mimo Slovenska. Po 15 rokoch vonku som si nebol až tak vedomý toho, čo všetko taká práca v spoločenstve dúhových kresťanov v reáliách Slovenska obnáša. Slovensku špecifické prežívanie viery a často problematický postoj k vlastnej inakosti majú značný vplyv na fungovanie takejto organizácie. Z môjho dovtedajšieho pôsobenia v nemeckom spoločenstve dúhových kresťanov, queerGottesdienst v Mníchove, som bol zvyknutý na istú úroveň profesionality a najmä otvorenosti a pozitívnej vzájomnej podpory. Je pravdou že mníchovské spoločenstvo má za sebou asi 20 ročnú tradíciu a takisto podporu napríklad aj miestneho rímsko-katolíckeho biskupa…
Pri prvotnej komunikácii snahy meniť neformálnu skupinu GayChristians Slovakia na SIGNUM – Dúhoví kresťania, o.z. ma napríklad prekvapilo, aká vlna nevôle sa vynorila medzi dlhoročnými dobrovoľníkmi. Je mi ľúto, že mnohí sa cítili vytlačení na okraj len z dôvodu, že počiatočnú iniciatívu mali „štyria z Ameriky“ a že tí nezahrnuli ostatných do formovania o.z. hneď od počiatku. Aj keď sme sa snažili odstrániť akékoľvek náznaky exkluzivity, viacerí bývalí dobrovoľníci sa nedokázali preniesť cez vnímané zranenie a prestali pokračovať v aktívnej práci v spoločenstve. Verím, že raz si mnohí nájdu cestu späť.
Veľmi povzbudivým momentom pri štarte bola naša SIGNUM Launch párty a pre mňa aj práca na jej príprave. Umožnila mi spoznať sa lepšie s miestnym spoločenstvom a napríklad aj s Máriou, ktorá už desaťročia aktívne pôsobí medzi dúhovým kresťanmi. Jej osobná skúsenosť mi umožnila lepšie pochopiť reálie života dúhových kresťanov na Slovensku a tým aj možno ich Slovensku špecifické prežívanie vlastnej sexuality či rodovej príslušnosti pod vplyvom viery. V jej príspevku na Launch párty sme mohli všetci spoznať ako sa vyvíjalo naše spoločenstvo a že rôzne štiepenia len odzrkadľovali vývoj chápania vzťahu viery a inakosti v slovenskej spoločnosti.
Aj táto skúsenosť mi pomohla pracovať na projekte, v ktorom by sme chceli spolu s našimi partnerskými spoločenstvami v krajinách Vyšehradu hľadať najefektívnejšie formy boja proti stigmatizácii LGBT+ kresťanov v našom regióne. Žiaľ zas a znova počúvame na našich stretkách o skúsenostiach s diskrimináciou v kresťanskom prostredí. V rámci nášho regiónu sa dokonca aj osobnosti verejného života nehanbia podnecovať nenávisť voči LGBT+ ľuďom. Viď posledná správa našej ombudsmanky, značkovanie poľských obcí ako „LGBT free“, či maďarské útoky proti trans ľuďom. Spojením našich síl dokážeme účinnejšie takýmto útokom čeliť a aj iniciovať pozitívnu zmenu myslenia v našich krajinách. Medzinárodná spolupráca je jedna z našich dôležitých a aj úspešných snažení. Pre mňa takisto možnosť využiť moje skúsenosti zo zahraničia a reprezentovať Slovensko v medzinárodných organizáciách dúhových kresťanov.
Záber z online stretnutia GNRC na jar 2020. Ja ako zapisovateľ v ľavom hornom rohu.
Na domácej pôde sa nám darí udržiavať dobrú spoluprácu nielen so sekulárnymi LGBT+ organizáciami ale aj s niektorými miestnymi bratislavskými cirkvami. Veľmi povzbudzujúce pre nás boli aktivity zboru ECAV pri Veľkom Kostole v Bratislave k tohtoročnému IDAHOT. V tomto zbore nielen že niektorí z nášho spoločenstva nachádzajú svoj domov ako veriaci/veriace, ale aktivity zboru aj pozitívne prispievajú k vytváraniu dialógu s oficiálnymi cirkvami o potrebe pastorácie pre LGBT+ veriacich! Ich vyhlásenie k IDAHOT je pozitívny precedens v našej krajine a my sme aj v našom vlastnom vyhlásení k IDAHOT vyzvali slovenské farnosti k tvorbe pozitívnych pastoračných aktivít. Tak aby sa dúhoví kresťania mohli cítiť dobre nie len v niektorých spoločenstvách v Bratislave, ale aj v kresťanských farnostiach po celom Slovensku.
Za najväčší úspech posledného roka v našom spoločenstve považujem našu schopnosť zabezpečiť pravidelnosť osobných stretiek v Bratislave a zavedenie online stretiek od vypuknutia pandémie. Podarilo sa nám taktiež nejaké to stretko mimo Bratislavy. Ako spoločenstvo bez podpory oficiálnych cirkví, bez externých financií, bez vlastných priestorov a žiaľ ešte stále bez väčšieho počtu dobrovoľníkov, skutočne ponúkame priestor pre každého záujemcu, každú záujemkyňu o život s Kristom v plnom prijatí svojej inakosti.
Prechod z neformálneho spoločenstva na občianske združenie vidím pozitívne najmä preto, že nám umožňuje uchádzať sa o podporu v rôznych grantových schémach a zároveň zlepšuje našu organizáciu. Pod novou hlavičkou sa aj oficiálne začleňujeme medzi etablované slovenské LGBT+ organizácie a tak potvrdzujeme, že Boh a inakosť patria k sebe. Tento rok o tom budeme po prvý krát ako spoločenstvo svedčiť na všetkých slovenských akciách Pride.
Všetky tieto skúsenosti ma napĺňajú presvedčením, že sa nám v SIGNUM – Dúhoví kresťania, o.z. darí dobre a že kladieme pevné základy pre súčasné i budúce výzvy kladené na dúhových kresťanov na Slovensku. Jednou z najväčších výziev vidím ja osobne v nedostatku odvážnych dúhových kresťanov, ktorí by chceli otvorene vydávať svedectvo o svojich životoch s Kristom vo svojej inakosti. Mnohí veriaci/veriace na Slovensku majú žiaľ strach priznať sa k svojej inakosti. Zas pre mnohých, ktorí síce prekonali strach z priznania svojej inakosti viera stratila dôležitosť, ba u niektorých sa stala postrachom. Je teda málo tých, ktorí sú otvorený a hrdý vo svojej inakosti a viere zároveň.
Verím však, že pokračovaním aktivít nášho spoločenstva budeme nachádzať nových odvážnych dúhových kresťanov na Slovensku a budeme aj nápomocní tým ešte ustráchaným, aby našli odvahu pre život a aby ho mali hojnejšie!
Miro Maťavka
P.S.: Tento mesiac sme začali pracovať na príprave zberu svedectiev dúhových kresťanov na Slovensku v podobe textu, videa či zvukovej nahrávky. Do roka by sme chceli aj takto vytvoriť zbierku skutočných príbehov, ktorá by bola povzbudením pre mnohých žijúcich v strachu, či príspevkom k pozitívnej zmene v našej spoločnosti. Ak by čitateľ/čitateľka týchto riadkov chcel prispieť do tejto zbierky svedectiev, nech mi napíše na miro@duhovi-krestania.sk